reklama

Cesta ranná každodenná

Kľče trngotajce v zmku znamenaj o takomto čase predzvesť najhorieho. Počas viazania nrok topnkovch sa mrne pokam privolať vťah. Červen svetlo a suseda nahlas rozprvajca sa s niekm o dve poschodia nižie ma vybudia k zabchaniu na vťahov dvere... Ja som čakala na vťah 10 mint tak si aj vy počkajte!. Tto vetu vak už nepočujem komplet cel z mojej nurkozavzujcej polohy, lebo sa už rtim dolu schodmi. Beriem ich po troch-tyroch, s smevnm pozdravom Aj Vm prajem pekn rno mňam vyplaen majiteľku tch istch kľčov od vchodej brny ako mm ja. Nenechm sa zlkať ani vzvou, že ma zvezie, nakoľko by som sa kvli tomu musel vracať dve poschodia. Cez posledn okno na prvom som ete skontroloval či nevidieť za zkrutou autobus... Ete mm čas.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (14)

Muselo byť zážitkom pre mladú slečnu tlačiacu Tesco letáky do nášich schránok, keď uvidela chlapíka ako si nabil čelo o sklenené dvere. Overený postup "stlač kľučku - otvor dvere" totiž zlyhal. Nikdy nepochopím ľudí, ktorí ráno pri odchode do práce zamykajú vchodovú bránu, na ktorej je z druhej strany guľa. "Dobré ráno!" ozvalo sa mi detským hláskom spoza chrbta, keď som sa kŕčovito pokúšal nájsť ten správny kľúč. Po chvíľkovom zaváhaní zámku či ma pustí do práce nakoniec predsa len zvíťazila sila a ja som bol na slobode. Neviem či som odzdravil, no čerstvý vzduch mi ovial boľavé čelo a ja som videl autobus pribrzďujúci na zastávke 150 metrov odo mňa. Môj autobus.

Ben Johnson by bol závidel, Batman by bol v úžase a Superman by sa tiež nestihal diviť čo dokáže ten chlapík v čiernej koženej bunde. Počas času potrebného na nástup asi 10 ľudí som dokázal zázraky. Šprint na 100m, beh pomedzi trúbiace prekážky, skok ponad vodnú priepasť a nakoniec už len súťaž "zmestí sa tam ešte jeden?". Nezožal som žiaden potlesk, ani nedostanem medajlu za trojboj. To pravé orechové sa totiž ešte len začína.

Vitajte v pekle, dvere sa zatvárajú...

Žiaden stisk železnej ruky nebol potrebný na to, aby som sa udržal v rovnováhe počas úctihodných výkonov vodiča. Z jednej strany ma držali dvere a zdruhej hromžiaca staršia pani. Pomedzi zopár vulgarizmov, zrejme patriacich mne, som si vypočul aj hŕbu konštruktívnych nápadov na zlepšenie situácie MHD v Bratislave. Už aj viem koho sa pokúsime dosadiť na miesto nového riaditeľa DPB. Postupom času si chcem poznačiť jej výzor na papier, aby som vedel každému v nebi opísať ženu ktorá ma udusila, no moja snaha je prerušená otvorením dverí a mojim rýchlym a neželaným premiestnením sa do priestoru mimo motorového vozidla. "Nabudúce pôjdem tu jednu zastávku radšej pešo ako sa takto tlačiť s chuligánmi!" "Nabudúce Vás s radosťou odprevadím." dodávam s úsmevom a presúvam sa späť do prepravného prostriedku. Dáždnik dopadol na zatvárajúce sa dvere autobusu...

Podarilo sa mi dostať až na druhý schod. Slovo stabilita však u mňa začalo strácať svoj význam, keď som zaujatý násťročnou jarou ostal stáť len tak na nohách, bez použitia iných končatín. Zachránilo ma len zábradlie. Nebyť neho ma nebolí žalúdok, ale hlava, ktorú by som si oprel o ďalšie zábradlie. "Ďakujem!", povedal som zábradliu, "radšej dnes nebudem raňajkovať ako by som mal mať hrču na čele".

Pocit byť sledovaný som poznal zatiaľ iba z akčných filmov a thrillerov, takže som sa cítil trošku nesvoj. Moja matrixová kožená bunda mi však pridala odvahy a pozrel som sa mu rovno do očí. Mal takú buzerantskú briadku a vždy tú smolu, že sa pozrel na mňa presne vtedy ako ja naňho. Videl som z neho stále iba zlomky tváre, ale bol som si istý. V tomto autobuse niesom sám. Nahodením dRsného pohľadu (drsného s veľkým R!) som sa snažil vzbudiť u môjho protivníka pocit neistoty, no zjavne to bol profesionál z fachu. Pokukoval po mne neprestajne s vytrvalosťou chlapíka, ktorý si chce pripáliť v ústach držiaci joint, no má nefunkčný zapaľovač. Škrtá a škrtá, ale tá iskra nie a nie prísť...

Na ďalšej zastávke som to už nevydržal. Pozrel som sa mu rovno do očí. Najviac ma zaujal jeho tiež prekvapený výraz, keď zistil, že sa vlastne pozerá do zrkadielka sprosto položeného na palubnej doske vodiča... Asi si oholím tu buzerantskú briadku :-)

Prichádza vykúpenie... zvládol som prvú obtiažnosť. To celé je však iba začiatok. Level 2: Prestupujem do električky...

Martin Hanc

Martin Hanc

Bloger 
  • Počet článkov:  15
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Človek, osoba, tieň? U nás v práci ma oslovujú pán Hanc, u nás v divadle ma oslovujú Maximus, a u nás v počítačovom svete San-Raal.Niektorí aj k4k4ovn1k, alebo kakauko. Vyberte si, reagujem na všetky :-)foto (c)2004 Vladko ;-) Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu